Božský dizajn

Adrián Bartalos24. Jan 2021 · 9 min čítania

Počas svojho života som sa neraz zamýšlal nad tým, čo zapríčinilo vznik vesmíru a následne života na zemi. Ako kresťan, som síce poznal biblický pohľad o stvorení sveta, no polemika o tejto záležitosti je tak obrovská, že som nebol schopný tento pohľad obhájiť. V našej spoločnosti stále prevláda myšlienka, že kresťanstvo je považované za nevedecké, a dokonca podľa ateistov až antivedecké. No po štúdiach tejto tématiky som dospel k záveru, že práve veda nám môže ponúknuť dobrý základ k tomu, aby naša viera v stvorenie sveta bola racionálne podložená. V tomto článku by som chcel predstaviť dva argumenty, Kalam kozmologický argument a Teleologický argument, ktoré poukazujú práve na biblický počiatok vesmíru.

Kalam kozmologický argument

Starogrécki filozofi verili, že hmota nie je vytvorená, ale večná. Tvrdili, že Boh môže byť zodpovedný za usporiadanie poriadku vo vesmíre, no sám ho nestvoril. Tento grécky pohľad bol v rozpore s ešte starším židovským názorom. Hebrejskí autori totiž tvrdili, že vesmír nie je večný, ale ako hovorí prvý verš prvej knihy Biblie: „Na počiatku Boh stvoril nebesia a zem“ (Genesis 1: 1).

Niekoľko tisíc rokov sa viedli diskusie o tom, či vesmír mal alebo nemal začiatok. A práve táto otázka priviedla Dr. Williama Lana Craiga, jedného z najvplyvnejších kresťanských filozofov súčasnej doby, k hľadaniu pravdy. Bol až natoľko pohltený touto témou, že sa rozhodol venovať tejto problematike vo svojej dizertačnej práci. O pár rokov neskôr sa Dr.Craig doslova preslávil používaním takzvaného kozmologického argumentu Kalam, ktorý dodnes slúži ako dôkaz pre existenciu Boha.

Argument obsahuje tieto tri predpoklady:

  1. Všetko, čo má začiatok, má svoju príčinu.
  2. Vesmír začal existovať
  3. Vesmír musí mať príčinu

Prvý predpoklad je založený na kľúčovom vedeckom zákone, podľa ktorého každá skutočnosť a každá zmena vo svete je zapríčinená. Tento zákon sa nazýva princíp kauzality. Francis Bacon, nazývaný taktiež otcom modernej vedy povedal “znalosť príčin je skutočná veda”. Ani veľký skeptik vo viere v Boha, David Hume nemohol poprieť tento zákon. Napísal: “Nikdy som netvrdil tak absurdný návrh, že by niečo mohlo vzniknúť bez príčiny”. Jednoducho povedané, popierať princíp kauzality znamená popierať racionalitu, pretože samotný proces myslenia si vyžaduje spojenie myšlienok (príčinu), ktoré následne vedú k záverom (následok).

Veľký otáznik však visí nad druhým predpokladom. Ak je vesmír večný a nemal začiatok, nemal ani príčinu. V tom prípade by sme mohli povedať, že kozmologický argument Kalam je irelevantný. Poďme sa však pozrieť, akú odpoveď nám ponúka veda a objavy minulého storočia.

Albert Einstein raz s úžasom povedal „Najnepochopiteľnejšie na našom vesmíre je to, že je pochopiteľný.“ No bol to práve Albert Einstein, ktorý zo začiatku nebol spokojný s výpočtami svojej teórie všeobecnej relativity. Výsledok totiž poukazoval na to, že doposiaľ večný vesmír mal počiatok. Einstein bol natoľko iritovaný, že do svojich výpočtov zaviedol takzvanú kozmologickú konštantu, vďaka ktorej udržal hypotézu stacionárnosti vesmíru.

V roku 1919 A.Eddington vykonal experiment pri zatmení slnka, ktorý preukázal, že všeobecná teória relativity platí – to znamená, že čas, priestor a hmota sú vo vzájomnom vzťahu závislosti – a nemôže existovať žiadna z týchto troch vecí nezávisle bez tých ďaľších dvoch. Len o tri roky neskôr ruský matematik A.Friedmann oficiálne publikoval, že kozmologická konštanta je chybná a zároveň odhalil, ako aj sám Einstein priznal, “najväčšiu chybu v jeho živote”.

Pravda nenechala na seba dlho čakať a v roku 1929 Edwin Hubble objavil rozpínajúce sa galaxie vo vesmíre. Spozoroval posun svetla galaxií k červenému koncu elektromagnetického spektra (jednalo sa o Dopplerov efekt). To znamená, že vesmír mal počiatok v bode nula, kedy hmota, čas a priestor neexistovali. No z ničoho vzniklo niečo a odvtedy sa vesmír neustále rozpína.

Posledné dva veľké objavy minulého storočia, ktoré potvrdili Veľký Tresk, prišli v rokoch 1965 a 1992. Najprv americkí vedci Penzias a Wilson náhodne natrafili na slabé stopy mikrovlnného žiarenia prichádzajúceho zo všetkých strán vesmíru. Nazvali ho reliktné kozmické žiarenie. Bolo vypočítané, že takéto žiarenie je nutným pozostatkom horúcejšej fázy vesmíru. Toto bolo neskôr potvrdené družicou COBE (Cosmic Background Explorer), ktorá za prvých 8 minút prevádzky zmerala teplotu reliktného žiarenia s relatívnou presnosťou a premerala závislosť intenzity od vlnovej dĺžky. Reliktné žiarenie má v rôznych smeroch rôznu teplotu a síce ide o veľmi malé zmeny teploty, sú nesmierne dôležité. Tieto fluktuácie sú prvé štruktúry vôbec, ktoré vo vesmíre vidíme už na konci Veľkého Tresku, a ktoré sa neskôr vyvynuli na dnešné skupiny galaxii. Dodnes ide o najrýchlejšie splnené cieľe kozmického programu.

Ak by tieto objavy neboli dostatočné na to, aby dokazovali počiatok vesmíru, existuje ešte jeden nemenný fyzikálny zákon, ktorý nám napomôže k tomuto záveru. Ide o druhý zákon termodynamiky, ktorý hovorí, že entropia izolovanej sústavy s časom rastie. Vesmír sa nachádza momentálne v stave nerovnováhy, kde je stále k dispozícii energia na použitie a vesmír má tým pádom usporiadanú štruktúru. Vedci si už v devätnástom storočí uvedomili, že druhý zákon termodynamiky znamená pochmúrnu predpoveď budúcnosti vesmíru. O nejaký dlhší čas sa všetka energia vo vesmíre bude šíriť rovnomerne, a keď vesmír dosiahne stav rovnováhy, nastane definitívny koniec. Ak by sme chceli použiť ľahko chápajúce prirovnanie, náš vesmír je podobný pomaly zhasínajúcej sa žiarovke.

Na základe vedeckých dôkazov môžeme s istotou prehlásiť, že vesmír mal začiatok. Z toho logicky vyplýva, že vesmír má aj príčinu svojho začiatku. Čo bolo teda príčinou? Ako mohli vzniknúť hmota, čas a priestor z “ničoho”?

Aristoteles definoval slovo nič ako “to, o čom kamene snívajú”. No Dr.Lawrence Krauss, jeden z najvýznamnejších kvantových fyzikov, má na to diametrálne odlišný názor. Dr.Krauss trvdí, že “jednou z vecí v kvantovej mechanike nie je len to, že sa z ničoho môže stať niečo, ale nič sa vždy stáva niečím.” Vo svojej knihe Vesmír z ničoho pokladá za pôvodcu vesmíru kvantové vákuum. Podľa jeho slov, toto vákuum pozostáva z polí kolísajúcej sa energie, z ktorej častice len tak vznikajú a zanikajú. Samozrejme, že takéto odvážne tvrdenia sa nezaobídu bez kritiky kolegov z rovnakej brandže.

Ateista Dr.Albert z Columbia University reagoval týmito slovami “relativistické-kvantovo-teoretické vákuové stavy sú špecifikým usporiadaním elementárnych fyzikálnych látok, rovnako ako čokoľvek iné v našom vesmíre”, čiže sa dá tvrdiť, že aj Kraussovo “nič” je predsa len niečo. Podobne ako Krauss, Stephen Hawking vyhlásil „Pretože existuje zákon, ako je gravitácia, vesmír sa môže vytvoriť z ničoho.” Problém s týmto výrokom je ten, že Newtonov zákon gravitácie nevytvára samotnú gravitáciu a gravitácia je možná iba v priestorovo-časovom kontinuu. Fyzické zákony samy o sebe nemôžu vytvoriť nič, sú iba matematickým opisom toho, čo sa bežne deje za určitých daných podmienok. To, čo vieme zistiť prostredníctvom zákonov a všeobecných princípov, je niekoľko súvislostí medzi nimi. Aby však existoval skutočný vesmír, je potrebné dať týmto súvislostiam jeden spoločný základ.

Ak vychádzame z posledného predpokladu kozmologického argumentu Kalam, príčina vesmíru musí byť mocná, nehmotná, neohraničená časom, ani priestorom. Inými slovami večná a osobná (keďže sa rozhodla vesmír stvoriť), presne ako ju popisuje Biblia na viacerých miestach. (napr. Rimanom 1:20 “Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí.”)

Ateista by však mohol namietať “kto potom stvoril Boha?” Nezabúdajme však, že iba všetko čo má svoj začiatok, musí mať príčinu. Ako môžeme vidieť podľa opisu Biblie, Boh je večný a nemá počiatok. To znamená, že v tomto prípade sa princíp kauzality aplikovať nedá.

Robert Jastrow, astronóm a zakladajúci riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie v NASA, vyhlásil: “Teraz vidíme, že astronomický dôkaz vedie k biblickému obrazu stvorenia sveta. Esenciálne elementy v astronomickom a biblickom popise sú rovnaké. Spád udalostí vedúcich k počiatku života začali náhle a ostro v určitom okamihu, v záblesku svetla a energie”.

Teleologický argument

Predstavme si, že kráčame po lesnom chodníku a v tom zrazu zahliadneme na zemi pohodené krásne, strieborné hodinky. Čo nám asi tak prvé napadne? Objavili sa tam iba tak zrazu v jednom momente z ničoho? Alebo boli zostrojené pomocou prírodných zákonov? Nie, každému z nás napadne, že ich asi niekto stratil. Dokonale navrhnuté hodinky si totižto vyžadujú inteligentného návrhára. Vedci zistili, že nás vesmír je dosť podobný tomuto prípadu, ibaže vesmír je o mnoho zložitejší a komplexnejší ako spomínané hodinky.

Isaac Newton napísal: „Toto zázračné usporiadanie Slnka, planét a komét môže byť dielom len mysliacej a všemohúcej bytosti.“
Túto filozofickú hypotézu, podľa ktorej sú vlastnosti vesmíru determinované požiadavkou existencie života a človeka nazývame Antropický princíp. Podľa princípu je vývoj vesmíru určený fyzikálnymi zákonmi, v ktorých vystupujú fyzikálne konštanty s presne danými hodnotami. Týchto konštánt je okolo 122 a keby len v jednej z týchto konštánt nastala zmena, život na zemi by bol ohrozený. Poďme si predstaviť aspoň 5 z nich:

  1. Stephen Hawking odhadoval, že keby sa expanzia vesmíru znížila čo i len o 1 časť zo stotisíc milón miliónov sekundy, vesmír by dosiahol kolaps. 
  2. Ak by sa gravitačná sila zmenila  iba o 1 časť z 1040, slnko by neexistovalo a mesiac by opustil svoju obežnú dráhu.
  3. Aj nebadateľná zmena rýchlosti svetla by negatívne ovplyvnila ostatné konštanty a vylúčila by možnosť života na Zemi.
  4. Keby sa Jupiter nenachádzal na svojej súčasnej obežnej dráhe, Zem by bola doslova bombardovaná vesmírnym materiálom. Gravitačné pole Jupitera funguje ako “kozmický vysávač”, ktorý priťahuje asteroidy a kométy, ktoré by inak mohli zasiahnuť zem.
  5. Teoretický fyzik Paul Davies uvádza tento príklad: “Ak by bol pomer silnej interakcie k elektromagnetickej sile zmenený iba o 1 časť k 1016,  hviezdy by sa nemohli sformovať. Taktiež pomer elektromagnetickej sily ku gravitačnej sile musí byť dokonale presne vyvážený. Ak by sa tento pomer zvýšil len o 1 časť z 1040, iba malé hviezdy by mohli existovať. Naopak, ak by sa tento pomer o rovnakú časť znížil, existovali by iba veľké hviezdy. Pre našu existenciu sú nevyhnutné oboje.”

Aby sme so vedeli predstaviť koľko predstavuje 1 časť z 1040, môžeme použiť ilustráciu navrhnutú astrofyzikom Hughom Rossom. Najprv by sme zakryli celú Ameriku mincami v stĺpci siahajúcom až k Mesiacu (380 000 km) a potom urobili to isté s miliardou ďaľších kontinentov rovnakej veľkosti. Z týchto hromád by sme sa vybrali jednu mincu a namaľovali ju na červeno. Potom by sme nášmu priateľovi zviazali oči a poverili ho, aby na prvý krát mincu našiel. Šanca by bola presne 1 k 1040, že ju nájde.

Kresťanský apologét Dr.Turek vo svojej knihe tvrdí že “neexistuje prijateľnejšie vysvetlenie pre antropický princíp, ako inteligentný dizajn vesmíru, za ktorým stojí Boh.”

Záver

Viera bez dôkazov je presne to, z čoho ateisti obviňujú „náboženských“ ľudí. Je však ironické, že sú to práve ateisti, ktorí presadzujú svoje “náboženstvo” slepej viery. Myslím si, že kresťania môžu sebavedome vyhlásiť, že majú dostatočný vedecký dôkaz (ako je Veľký tresk a Antropický princíp), aby verili tomu, že vesmír bol stvorený Bohom. Na záver použijem zaverečný citát knihy Boh a astronómovia od už spomínaného Roberta Jastrowa: “Pre vedca, ktorý žil vo viere v moc rozumu, celý príbeh končí ako zlý sen. Celý život zdolával hory nevedomosti a teraz sa chystá pokoriť ten najvyšší vrchol. Ako sa vytiahne ​​cez posledný výčnelok skaly, pozdraví ho skupina teológov, ktorí tam na vrchole sedia už stáročia. To, že existujú, to čo by sme my nazvali ako nadprirodzené sily, je už teraz myslím vedecky dokázaná skutočnosť.

Zdroj:

GEISLER, Norman., TUREK, Frank. 2013. I don’t have enough faith to be an atheist. Crossway.
Wheaton, Illinois. ISBN-13: 978-1-58134-561-2

TUREK, Frank. 2014. Stealing from God. Navpress. Colorado Springs. ISBN 978-1-61291-701-6

LENNOX C., John. 2009. God’s undertaker. Has science buried God?. Lion Hudson plc. Oxford.
ISBN 978-0-7459-5371-7

LENNOX C., John. Stephen Hawking and God [online]. RZIM. [23.12.2019].
Dostupné z: https://www.rzim.org/read/just-thinking-magazine/stephen-hawking-and-god

CRAIG L. William. The Kalam Cosmological Argument [online]. ©2019 Reasonable Faith.
[23.12.2019] Dostupné z: https://www.reasonablefaith.org/writings/popular-writings/existence-nature-of-god/the-kalam-cosmological-argument/

Mohlo by vás zaujímať
Svetlo sveta
Adrián Bartalos08. Feb 2021 · 3 min čítania
Niesť kríž... Čo?
Benjamín Starý31. Jan 2021 · 3 min čítania
Načasovanie
Dávid Bartaloš22. Feb 2021 · 7 min čítania

Všetky práva vyhradené © 2021
Kresťanské spoločenstvo Živá viera

Živá Viera
Štúrova 1,
927 01 Šaľa