Klopať, nie klopkať

Benjamín Starý11. Oct 2021 · 4 min čítania

“Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí.“

Matúš 7:7-8

Čo z tohto vyplýva? Ježiš tvrdí, že on zaručuje výsledok. Zasľubuje to, že ak sa budeme určitým spôsobom správať, tak to úsilie bude mať svoje ovocie.

Teda, ak budeme správne prosiť, tak dostaneme. Ak budeme správne hľadať tak nájdeme. Ak budeme správne klopať, tak sa nám otvorí. Nepíše sa tu klopkať, ale klopať a klopať sa má hlasno, aby na druhej strane počuli. Keď dlho čakáme u lekára v čakárni a nikto nevychádza, tak sa postavíme a klopeme, aby sa veci začali hýbať.

Proste

”…nič nemáte, lebo neprosíte; prosíte, ale nedostávate,”

Jakubov list 4:2-3

Bez toho, aby sme sa my modlili a prosili Boha o konkrétne veci, tak sa nič neudeje. Dokonca, keď sa vyskytne problém a voláme pastorom, bratom a sestrám, aby sa modlili, bez toho, že by sme sa my sami pustili do modlitby, tak to nemusí fungovať. Musíme si vážiť riešenie svojho života a prosiť Boha o konkrétne veci.

Hľadajte

V živote sa dostávame do rôznych situácií, keď nevieme, ako sa pohnúť ďalej. Stratili sme motiváciu, naše ciele sa rozpadli, budúcnosť pre nás ani nevyzerá zle, skôr prestala úplne existovať. Čo máme v takej chvíli robiť? Čo máme hľadať?

Hľadať máme ponajprv Božie kráľovstvo, hľadať máme Pána. Ako je napísané: tým ktorí Ho hľadajú je odplatiteľom. Boh sa nikomu nevnucuje, ale nás práve nabáda k tomu, aby sme ho my hľadali.

Keď sa, teda objavíme v zmätenej situácií, tak On sám nám hovorí, aby sme ho hľadali. Ako? Jedným z hlavných spôsobov hľadania Boha je ho uctievať, chváliť. V slove sa píše “Boh prebýva na chválach svojho ľudu, to je to hľadanie. Vtedy sa treba pýtať, otče, čo mám robiť? Keď nám je najhoršie, keď si myslíme, že z tej postele sa už nikdy nezdvihneme a práca prestala dávať zmysel, vtedy je potrebné sa premôcť a pokoriť, padnúť na kolená a aj napriek okolnostiam chváliť Boha. Možno sa naša situácia zdá v tom momente bezvýchodisková, ale Boh má pre nás vždy nachystanú alternatívu, ktorá stojí zato.

“Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.”

List Rimanom 14/17

Ak pôjdeme v spravodlivosti, pokoji a v radosti, pôjdeme tou správnou cestou a objavíme, čo máme zanechať, čo máme začať robiť a pôjdeme cestou pokoja. A odkiaľ získame radosť a pokoj? No, predsa od Ducha Svätého. On nám zjaví veci, ktoré robíme zle a ukáže smer, ktorým je určite vhodné sa vybrať.

Klopte

Ako senior pastor Jaroslav Kříž nedávno hovoril, že klopanie je pomerne hlučná, odhodlaná činnosť, keď si nárokujeme na to, aby nám boli dvere otvorené.

Kresťanstvo bolo dlhé roky vedené k presnému opaku. Nemali by sme búšiť, nemali by sme byť hluční a nemali by sme si nárokovať to, čo nám patrí. Pritom nás Ježiš vyzýva, aby sme klopali o svoje požehnanie.

Ak máme nastavenie mysle iba v tom móde, že „Bože ty urob, ako uznáš za vhodné, ja nič nechcem, počkám na to, čo príde, mne nič nepatrí, veď nejako to zariadiš…“, tak to je mylné zmýšľanie. Biblia samotná hovorí, že sa nám stane na základe našej viery.

Kresťania boli stáročia učení k tomu, aby zohli chrbát a prijali aktuálne okolnosti, nikto netĺkol a diabol pekne vykonával svoju prácu. To teraz už nemôže ďalej platiť.

V Lukášovi 11:5-8 je napísané:

“A potom im povedal: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľ, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám ho čím ponúknuť.‘ A on zvnútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú už so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo potrebuje, pre jeho neodbytnosť.” – v preklade profesora Roháčeka je použité slovo “nestudatosť”, čize bez hanby.

Lukáš 11:5-8

Boh chce, aby medzi nami a Ním bol taký vzťah, aby sme si mohli bez hanby, neodbytne pýtať. Nikdy niesi príliš náročný, keď prosíš Boha. Dôležité pri tom, ale je, že ak nebudeme mať Pána za priateľa, nikdy nedokážeme takto klopať, dožadovať sa o niečo. Dobrého priateľa poprosíme bez hanby o pomoc s chladničkou alebo o odvezenie z bodu a do bodu b, lebo s ním máme vytvorený priateľský vzťah. Nedržme si Boha od seba ďaleko.

Sú situácie v živote, keď musíme kričať na Boha, neodbytne a bez hanby si pýtať. Musíme rozvíriť svoje emócie, odstrániť ten pokrový výraz z tváre. Musíme pokoriť svoju pýchu, padnúť na kolená a on nám odplatí.

Zdroj:

Mohlo by vás zaujímať
Dať seba
Benjamín Starý14. Sep 2021 · 2 min čítania
Načasovanie
Dávid Bartaloš22. Feb 2021 · 7 min čítania
Strach
Dávid Bartaloš17. Jan 2021 · 6 min čítania

Všetky práva vyhradené © 2021
Kresťanské spoločenstvo Živá viera

Živá Viera
Štúrova 1,
927 01 Šaľa