Najdôležitejší vzťah zo všetkých

Dominika Stará26. feb 2022 · 7 min čítania
pexels.com/@zmelhus
pexels.com/@zmelhus

Celý život som hľadala dokonalý vzťah. Mala som potrebu zaplniť to prázdne miesto vo svojom vnútri. V detstve som sa snažila nájsť dobrých priateľov, s ktorými by som mohla zdielať svoj život, zážitky, pocity, túžila som niekam patriť, niekam zapadnúť. Veď kto nie? S tým som však mala vždy problém a okolie voči mne nebolo moc priateľské, prežívala som výsmech a šikanu. Doma to tiež nebolo ideálne, nepochádzam zrovna z harmonických pomerov, úplnej štandardnej rodiny a už v detstve som preto musela čeliť vážnejším rodinným problémom, ako boli tie, ktoré prežívali moji rovesníci.

To bol asi hlavný dôvod, prečo som nevedela nikam zapadnúť, u nikoho som nevedela nájsť útočisko, pochopenie, a tak som sa pred svojím okolím začala pomaly uzatvárať a so svojimi problémami a vnútornými pocitmi som ich ani neskúšala zaťažovať. Párkrát som to však skúsila, zdôverila som sa, ale na konci ma aj tak sklamali. Naučilo ma to, že ľuďom sa nedá veriť a musím si so všetkým poradiť sama. Verila som, že sama všetko zvládnem najlepšie. Aj keď som to už vzdávala, tak som v kútiku duše dúfala, že raz nájdem niekoho, pri kom to budem môcť byť ja, s tým všetkým, čo je v mojom vnútri, že ma príjme a pochopí a zaplním tak v sebe to prázdne miesto.

Striedala som partiu za partiou, pretože som cítila, že nikam nepatrím. Mala som okolo seba ľudí, striedala som chlapcov, ale pri nikom som nepocítila prijatie, skutočný záujem, nikto nedokázal zaplniť to prázdne miesto v mojom vnútri. Sedela som vo vlaku, ktorý sa rútil ktovie kam. Vyhľadávala som skôr ľudí, ktorí boli odo mňa starší, myslela som si, že u nich nájdem pochopenie skôr, ale nie, práve naopak, cítila som sa ešte horšie. Párty, alkohol, priateľstvá “na oko”, zrazu som sa začala prispôsobovať okoliu len aby som niekam zapadla. V tom čase som počúvala hardrock, metal, punk rock, v textoch piesní som nachádzala pochopenie, istú formu rebélie a vzbury proti všetkému, čo sa mi dialo. Často som utekala z domu a koncerty sa stali mojím druhým domovom. Myslela som si, že mi to pomáha, ale v skutočnosti to len živilo môj smútok a privádzalo do života ešte viac temnoty a moje správanie sa postupne zhoršovalo.

Čoraz viac som strácala samu seba, vlastnú dôstojnosť. Bolesť vo mne stále len rástla a s ňou aj pocity viny a hanby. Mala som pocit, že už nedokážem milovať, že som ten najhorší človek na svete a už si lásku sama ani nezaslúžim. Nespoznávala som samu seba, kam som až dokázala zájsť, aby som niekam zapadla. Túžila som to všetko zvrátiť, zmeniť sa, začať odznova s čistým štítom (reálne som začala “odznova” asi milión krát). No, neúspešne. Vždy ma to dobehlo a bola som stále viac zúfalá.

Pozerala som horory a po mojom poslednom som začala mávať spánkové paralýzy, ktoré ma doslova mučili. Snívali sa mi temné sny s rôznymi bytosťami, bála som sa chodiť spávať, a tak som niekoľko nocí brebdela, nešla do školy – z čoho som mala potom ďalšie problémy. V jeden večer, keď som mala ísť spať a veľmi som sa bála, som sa začala modliť modlitbu “Otče náš,..” len tak, ako som si pamätala z detstva, pretože som nebola veriaca, verila som, že niečo je, od mala som bola zvedavá a pokladala som si otázky typu: Prečo existujeme? Je niečo aj po smrti? Kto stvoril celú zem? Ako je to všetko možné? Aký je zmysel života? Neverila som Darwinovej evolučnej teórií, že pochádzame z opíc a podobne. Vedela som, že je za tým niečo oveľa väčšie.

Ako malé dievčatko som sa vždy, keď ma niečo trápilo, chodila prechádzať na pole a modlila sa, prosila o lepšiu situáciu, lepší život, o nápravu v rodine. Iba takto som vedela zo seba všetko dostať von. Vyrozprávala som to niekomu, o kom som si myslela, že ma počúva. Rodina ma k Bohu neviedla, nechodili sme do kostola, hovorili mi o ňom, ale nechali ma, aby som sa rozhodla potom sama. Skúšala som ísť aj do katolíckeho kostola, ale necítila som sa tam dobre, ľudia tam boli smutní, strnulí, proste tento ich “Boh” sa mi nepozdával a zavrhla som to. Pomohlo aj to, že miesto pomoci sa mi dostalo len odcudzovanie, že som pohanka, že tam nepatrím, že som hriešna, a preto by sa so mnou nemali baviť. Najlepšej kamarátke zakázali rodičia sa so mnou stýkať, pretože som nebola veriaca a musela som sa k nej zakrádať a chodili sme von na “tajnáša”. Pozerali sa na mňa ako na niečo zlé. Bola som vtedy ešte len dieťa, chodila som na základnú školu.

Ako som sa teda pred spaním modlila, niekde veľmi hlboko vnútri som dúfala, že toto jediné mi môže pomôcť. A ja som sa konečne po dvoch mesiacoch zobudila bez spánkovej paralýzy a už sa mi viac nesnívali ani tie temné sny, ktoré mi nedali spávať. Tešila som sa, ale ďalej som to neriešila. Potom u mňa nastalo ďalšie “odznova”, túžila som urobiť hrubú čiaru za svojim predchádzajúcim životom a verila som, že tentokrát sa mi to už určite podarí. Verila som, že to všetko zlé, sa raz obráti na dobré, aj keď ľuďom som už veriť nedokázala.

V tom čase som spoznala Benjamína, prekvapivo som tento vzťah nezavrhla ešte skôr, ako začal. Cítila som sa pri ňom inak, bol niečím výnimočný, iný, chcela som vedieť čím to je. Naše rozhovory boli čoraz hlbšie, hovoril mi o Bohu, o Ježišovi, všetko mi vysvetľoval a všetko mi zrazu začalo dávať zmysel. Cítila som, že toto je TO, po čom som celý život túžila, čo som celý život hľadala, že je to pravda. Nikto mi talto o Bohu predtým nehovoril. Predstavil mi ho ako milujúceho Otca, ktorý za mňa obetoval vlastného Syna, aby ma mohol zachrániť, že má pre mňa pripravený lepší a večný život a môže mi všetko odpustiť, že ma príjme a môže mi odpustiť každý hriech a očistiť ma od všetkého zlého. O čom hovoria aj nasledujúce verše z Biblie.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“

Ján 3:16

„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“

1. Jánov List 1:9

„On je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“

1. Jánov List 2:2

Dotklo sa ma to natoľko, že som sa rozhodla odovzdať svoj život Ježišovi, vedela som, že je to tá správna cesta a ja som ju konečne našla.

„Ježiš mu povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“

Ján 14:6

Prijala som Ježiša do svojho srdca, do svojho života, ako svojho Pána a pokrstila som sa v cirkvi Živá Viera v Šali, ktorú navštevujem dodnes. Ľudia v nej ma od začiatku s láskou prijali. Nikdy predtým som sa nestretla s takým prijatím a láskou, akú som od nich dostávala. Myslela som si, že je to nereálne a úprimne som si na to musela véééľmi dlho zvykať, keďže som mala problém si k sebe niekoho pustiť. Zistila som, že už na všetko nemusím byť sama a existujú ľudia, ktorým môžem veriť.

Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Našla som ten najdôležitejší vzťah v mojom živote – vzťah s Ježišom, ktorý zaplnil vo mne všetku tú prázdnotu, vyliečil všetku bolesť, odpustil mi všetky moje hriechy a daroval nový život, po ktorom som tak túžila, ale vlastnou vôľou som sa nikdy nedokázala zmeniť.

“Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“

2. List Korinťanom 5:17

Myslím tým naozaj skutočnú zmenu, nielen nasadenú masku, dokázala som odpustiť sebe, otcovi, že ma ako dieťa opustil, a každému človeku, ktorý mi kedy ublížil a sama som poprosila o odpustenie tých, ktorým som ubližovala ja. Naplnil ma pokoj, ktorý som predtým nikdy necítila, vďačnosť a neopísateľný pocit slobody. Predtým to bolo pre mňa niečo nepredstaviteľné. Vyslobodil ma zo všetkej temnoty. Prestala som nadávať, chodiť na párty a koncerty, nie, že by mi to niekto zakázal, prirodzene som prestala chcieť a vyhľadávať také miesta. Prestala som fajčiť. Postupne ma naučil a stále učí, ako znovu začať dôverovať ľuďom, ako sa viac otvárať ľuďom, ako odznova budovať skutočné vzťahy. Zbavil ma strachu z ľudí, zo smrti a záchvatov paniky a úzkostí, ktoré som si v sebe za tú celú dobu kvalitne vypestovala. Učí ma milovať samu seba aj ostatných. Dal mi toho najúžasnejšieho manžela, ktorý ma miluje, spolu s ním novú rodinu a náš spoločný domov. Môj život sa zmenil o 180 stupňov a ja som konečne šťastná. Je predo mnou však ešte dlhá cesta, ale viem, že s ním zvládnem všetko, každú situáciu. Samozrejme, nemám na očiach ružové okuliare, nie je vždy všetko dokonalé. Život prináša aj ťažké chvíle a situácie, skúšky, výzvy, nie je to vždy jednoduché, ale jedno som sa naučila a viem na betón potvrdiť, že s Ježišom je všetko jednoduchšie a neexistuje nič, čo by s ním človek nezvládol. Ako je napísané v Lukášovi 1:37 „lebo u Boha nič nie je nemožné.“ a v Žalmoch 18:30 “S tebou iste prerazím nepriateľské šíky, so svojím Bohom preskočím aj múr.“ Len on vie vniesť do života pokoj vo chvíľach, kedy to je pre nás nemožné, nádej do beznádeje, radosť tam, kde je smútok. Naveky porazil smrť a je víťaz. A po jeho boku sme tiež spolu s ním víťazi.

Ty a ja sme boli stvorení pre život vo vzťahu s Bohom. Pokiaľ tento vzťah neobjavíme niečo nám v životoch bude chýbať. Ja som sa to prázdno snažila zaplniť kadečím, podarilo sa mi to, až, keď som spoznala Ježiša, nie ako mýtickú postavu, ale ako živého Boha, ktorý koná v životoch ľudí aj dnes, mení životy, uzdravuje chorých, vyháňa strach, lieči zo závislosti. Pomáha v ťažkých chvíľach. Nie je to mŕtve náboženstvo, nie je to tradícia ani pomocná barlička pre slabých. Je to skutočný vzťah so skutočným živým Bohom. V akejkoľvek situácií sa práve nachádzaš, či v zlej alebo dobrej, možno si myslíš, že máš už všetko, že Boha nepotrebuješ, buď však k sebe úprimný/á, naozaj necítiš niekde hlboko vo svojom vnútri pocit prázdnoty?

V Biblií sa píše, že každý človek zhrešil, nemuseli sme urobiť nič zlé, narodili sme sa už s dedičným hriechom a ospravedlnení z tohto hriechu môžeme byť jedine skrze vieru v Ježiša. Nemusíme robiť žiadne rituály, úkony, nemusíme si to ničím zaslúžiť, je to dar z milosti a lásky k nám, ktorí sa môžeme rozhodnúť prijať alebo odmietnuť. Ako sa to píše v Rimanom 3:22-26

„Božia spravodlivosť skrze vieru Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Niet totiž rozdielu, lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu. Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť, keď prehliadol hriechy, ktoré boli spáchané už skôr, v čase Božej zhovievavosti, a aby ukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, takže sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto žije z Ježišovej viery.“

List Rimanom 3:22-26

Je na každom človeku, ako sa rozhodne, Boh nám dal slobodnú vôľu, nikoho nenúti, aby k nemu prišiel, ale poviem Ti, nič tým nestratíš, naopak, môžeš len získať, a to večnú záchranu pre tvoj život. Stačí ti na to tvoje úprimné srdce a nahlas vyslovená táto modlitba:

“Drahý Pane Ježišu, verím, že si Boží Syn. Verím, že si zomrel za moje hriechy a tretieho dňa vstal z mŕtvych. Prosím odpusť mi moje hriechy, ako aj ja odpúšťam každému človeku. Prosím príď do môjho srdca a teraz Ti dobrovoľne odovzdávam svoj život. Ďakujem Ti Pane Ježišu, že si ma počul, zachránil a privádzaš ma späť k Otcovi. Amen.”

Páčil sa vám tento článok?
0
Mohlo by vás zaujímať
Dať seba
Benjamín Starý14. sep 2021 · 2 min čítania
Najlepšie svedectvo môjho života
Radka Drábiková9. mar 2022 · 2 min čítania
Nielen zo samého chleba bude žiť človek
Tibor Starý28. feb 2021 · 3 min čítania