Nie, nebojte sa, nevzali ste omylom do rúk učebnicu fyziky alebo histórie. Hoci meno Blaise Pascal poznáte snáď najmä v súvislosti s Pascalovým zákonom a jednotkou tlaku, v skutočnosti bol tento geniálny matematik a fyzik hlboko veriacim človekom. Podobne ako aj ďalší známi špičkoví vedci, napríklad Isaac Newton či u nás Matej Bel.

Po tridsiatke zažil obrátenie, o ktorom napísal svoj slávny Pamätník. Ten odvtedy vždy nosil so sebou. Zapísal doňho svoju skúsenosť s Bohom: “Oheň, Boh Abraháma, Boh Izáka, Boh Jakuba, nie filozofov a vedcov, Istota. Istota. Cit. Radosť. Pokoj. Boh Ježiša Krista. Môj Boh a tvoj Boh… Radosť, radosť, slzy radosti…”

Bol súčasťou reformného hnutia v katolíckej cirkvi zvaného jansenizmus podľa holandského biskupa Jansenia. Toto hnutie bolo azda najoriginálnejším pokusom o katolícku reformu od čias reformácie. V katolíckej cirkvi v tom čase dominovala jezuitská protireformácia a stále sa udržiavalo tradičné scholastické učenie. Mnohí otvorenejšia zmýšľajúci katolíci však boli za rozumné ústupky voči reformácii, keďže boli presvedčený, že scholastický prístup stratil kontakt s jednoduchým človekom. Jansenius študoval Augustína a jeho viera bola do veľkej miery ovplyvnená práve ním. Zdôrazňoval milosť až natoľko, že bežní katolíci začali o ňom pochybovať, či nie je protestantom prezlečeným za biskupa. Mýlili sa – Jasenius neprechovával žiadne myšlienky o odlúčení od Ríma a nikdy k nemu ani nedošlo, aj keď jansenistické hnutie bolo rôznymi spôsobmi potláčané a nikdy nebolo oficiálne akceptované. Po mestách chodili jezuiti, ktorí sa snažili upevniť katolícku identitu obyvateľstva vyučovaním, a to najmä proti reformácii, ale aj proti jansenizmu.

Pascal sa do tejto diskusie zapojil svojím dielom Listy vidiečanoviV ňom formou listov píše “vidieku”, čo sa deje v meste. Ironicky pritom kritizuje morálnu teológiu jezuitov, v ktorej účel svätí prostriedky.

Pascal žil v dobe veľkého skepticizmu. Nová vedecká revolúcia začala ignorovať stredovekú teológiu aj filozofiu a s nimi aj klasické argumenty o Božej existencii. Keďže Pascal bol aj filozofom, jeho skúsenosť s Bohom ho v tej dobe viedla k tomu, aby sa pokúsil skeptikom svojej doby sprostredkovať dôvody, prečo je rozumné veriť v Boha. Jeho argument pre vieru je známy ako Pascalova stávka a hoci väčšina filozofov ho považuje za najslabší argument v prospech Boha a mnohí ho obviňujú z vypočítavosti, Pascal tento argument považoval za najsilnejší. Aby sme ho správne pochopili, musíme si uvedomiť dobu, v ktorej Pascal žil, a to, že nejde o dôkaz Božej existencie, ale o argument na začiatok, – prečo skúsiť vieru – adresovaný skeptikom a agnostikom.

Pascal vychádza práve z agnostického predpokladu – ak nemôžeme na základe žiadnych dôkazov vedieť, či Boh je, ale život beží a naše rozhodnutia majú dôsledky pre večnosť, je tu jedno praktické riešenie.

Existujú štyri možnosti:

  1. Boh existuje a ty v neho veríš – v tom prípade ťa čaká nekonečné šťastie.
  2. Boh neexistuje a ty v neho veríš – to ti nepôsobí žiadnu škodu. Keď vyhráš, vyhráš všetko, keď prehráš, neprehráš nič.
  3. Boh nie je a ty v Neho neveríš – v tom prípade nemáš žiadnu výhru, pretože nie je žiadny život po smrti.
  4. Boh je a ty v Neho neveríš – v tom prípade prehráš všetko. Keď vyhráš, nevyhráš nič, keď prehráš, prehráš všetko.

Podľa agnostikov je najlepšie vôbec nestaviť. Pascal na to odpovedá: “Ale ty musíš staviť. Nemáš na výber, už si sa zaviazal, už si sa pustil do hry.” Nie sme pozorovatelia života, ale jeho účastníci. Možno to pochopiť na týchto príkladoch:

  • Predstavte si, že niekto, vám veľmi drahý, zomiera a lekár vám navrhne vyskúšať novú injekciu, ktorej činnosť nemôže garantovať, ale existuje aspoň polovičná šanca, že vášmu milovanému zachráni život. Bolo by to rozumné vyskúšať ju, aj keby to niečo stálo? A povedzme, žeby to bolo zadarmo – nebolo by potom úplne nerozumné nevyskúšať to?
  • Alebo si predstavte, že počujete reportérov, ako hovoria, že váš dom horí a máte v ňom deti. Neviete, či hovoria pravdu, alebo nie. Čo urobiť? Ignorovať ich, alebo obetovať čas a utekať domov či aspoň zavolať domov a v prípade, že reportéri majú pravdu?

Keď sa rozhodneme staviť, stojí to za tú obeť, ktorú musíme podstúpiť v tomto živote? Na to Pascal odpovedá: “Poviem vám, že vyhráte aj v tomto živote: zmysel, pokoj, nádej, radosť, veci, ktoré rozosmiali mučeníkov na ceste smrti.”

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny Kresťanstva.