Boh nám odkazuje: Som tu dvadsaťštyri hodín denne! Kedykoľvek môžete prísť. Len sa pýtajte, odpoviem Vám. Volajte a žiadajte, vypočujem Vás a pomôžem.

Čo si o nás, ľuďoch, a o našom každodennom pachtení sa za šťastím myslí Boh? Skúsme si to priblížiť takým malým pomyselným rozhovorom.

„POĎ ĎALEJ“, povedal Boh. „Tak ty by si so mnou chcel urobiť interview?“

„Ak máš čas?“ opatrne som sa opýtal.

Boh sa usmial a odpovedal: „Môj čas je večnosť, a preto je ho dosť na všetko. Čo by si vlastne chcel vedieť ? Pýtaj sa !

„Zaujíma ma, čo ta na ľuďoch najviac prekvapuje.“

Boh odpovedal :

„To, že ich nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú, aby dospeli, a keď sú dospelí, zase túžia byť deťmi.

Prekvapuje ma, že strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú veľa peňazí, aby si dali do poriadku svoje zdravie.

Prekvapuje ma, že sa na toľko strachujú o svoju budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť.

Prekvapuje ma, že žijú, akoby nikdy nemali umrieť, a umierajú, ako keby nikdy nežili.“

Boh ma vzal za ruku a chvíľu sme mlčali. Potom som sa spýtal: „ Čo by si chcel ako rodič naučiť svoje deti?“

Boh sa usmial a odpovedal :

„Chcem aby pochopili, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich miloval. Môžu len dovoliť, aby ich druhí milovali.

Chcem, aby pochopili, že najcennejšie nie je to, čo v živote majú, ale koho majú.

Chcem, aby pochopili, že nie je dobré porovnávať sa s druhými. Každý bude súdený sám za seba, a nie preto, že je lepší alebo horší ako iný.

Spravodlivého i bezbožného bude súdiť Boh, lebo každý počin i skutok má svoj čas. Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. Kto rozsieva neprávosť, bude žať nešťastie…( Kazateľ 3,17; 12,14; Príslovia 22,8)

Chcem, aby pochopili, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej.

Chcem, aby pochopili, že trvá len pár sekúnd spôsobiť ľuďom, ktorých milujeme, hlboké rany, ale trvá veľa rokov, kým sa takéto rany zahoja.

Chcem, aby sa naučili odpúšťať, odpúšťať skutkov

Chcem, aby pochopili, že nestačí, aby im odpustili druhí, ale že oni sami musia odpúšťať.

Chcem, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich veľmi milujú – len nevedia svoje city vyjadriť.

Chcem, aby pochopili, že za peniaze si môžu kúpiť všetko okrem šťastia.

Chcem, aby pochopili, že skutočný priateľ je ten, kto o nich všetko vie, a aj tak ich má rád.“

Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči. Opatrný človek zakrýva to, čo vie, ale srdce bláznov vykričí svoju bláznivosť…(Príslovia 12,18 a 23)

Poďakoval som Bohu, že si na mňa urobil čas a On mi odpovedal : „ Som tu dvadsaťštyri hodín denne. Kedykoľvek môžeš prísť. Len sa pýtaj a ja ti odpoviem. Volaj a žiadaj, vypočujem ťa a pomôžem ti.“

Potom som ticho sedel a tešil sa z Božej prítomnosti. Bolo mi dobre. Vtedy som si uvedomil, že ľudia zabudnú, čo ste povedali. Zabudnú, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili…

Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci vykonať to. Láskavé reči sú plátom medu, sladkosťou pre dušu, zdravím pre kosti. ( Príslovia3,27 a 16,24 )

ZDROJ: BTM – Bratislavská tlačová misia, text: upravené podľa internetu