V jedno sobotné ráno pred pár rokmi som sa prechádzala po Šalianskej pešej zóne spolu so svojou malou dcérkou. Bol nádherný jarný deň, slniečko nás zohrievalo a vzduch krásne voňal po kvitnúcich stromoch. Všetko vyzeralo ideálne, krásne, stretávala som veľa známych, s každým som prehodila zopár slov a úsmevov, ale vo svojom vnútri som prežívala hádam najhoršie obdobie svojho života. Žila som sama so svojou malou dcérou bez manžela, ktorý ma opustil, zostala som na všetko sama. S financiami som bola na nule. Pocit samoty, sklamania a strachu ma sprevádzal každý deň.

Toto bolo pred pár rokmi. Dnes žijem krásny a dobrý život. Znovu som sa vydala, mám dve úžasné dcérky, začala som podnikať a darí sa mi, núdzu o peniaze nemám, bývam v krásnom veľkom dome so záhradou. Už nie som opustená, nie som nešťastná, netrápim sa, neplačem a …….. Pýtate sa čo sa to stalo? Ako je to možné?  Nie, nestretla som princa na bielom koni, ani som nevyhrala lotériu, ani som nededila milióny. V mojom živote sa stalo oveľa viac.

V to sobotné dopoludnie ako som sa prechádzala po námestí už z diaľky  bolo počuť hudbu a piesne. Bola som zvedavá čo sa na pódiu pre MsÚ deje. A dialo sa niečo na čo nikdy nezabudnem. Na pódiu hrala živá kapela, stáli tam usmiati ľudia s otvoreným srdcom. Chválili Boha a hovorili svedectvá o tom ako Boh koná v ich životoch. Vtedy som tomu nerozumela. Ja som predsa vtedy mala problémy. A títo ľudia vypadali tak bezproblémovo, usmievali sa, prihovárali sa k ostatným okoloidúcim. Hovorili o Bohu, o Ježišovi aký je úžasný a zázračný. A ja som z tohto miesta odišla a nerozumela som tomu.

Kládla som si otázky : Prečo aj v mojom živote Boh a Ježiš neurobia zázrak? Prečo nie sú so mnou? Prečo sa to všetko zlé muselo stať mne? A prečo títo ľudia vonku vôbec hovoria o tom akí  sú šťastní ? Napriek môjmu počiatočnému hnevu a zmiešaným pocitom som sa ďalšiu sobotu vrátila späť na námestie a znovu som počúvala chvály, svedectvá, zobrala som si časopis, leták. A chodievala som tam niekoľko víkendov po sebe.

Krátko na to som sa rozhodla prijať pozvanie na spoločné stretnutie v kresťanskom zbore Živá Viera.

Tu som prijala  pána Ježiša Krista do svojho srdca a bolo to moje prvé správne rozhodnutie v mojom novom živote. Už nie som sama – môj Boh  je so mnou, miluje ma, odpustil mi hriechy a stará sa o mňa, o moju rodinu a ja viem, že ma nikdy neopustí. Náš Boh nás miluje nezištnou láskou, je verný a stojí vždy pri nás.

Dnes viem, že hľadať lásku , pochopenie, podporu  u muža, u ľudí , u kamarátiek je len dočasné a často falošné. Dôvera u ľudí a od ľudí sa získava ťažko, ale Bohu môžeme veriť vždy, za každých okolností. Je tu vždy pre nás, vždy má čas, nikam sa neponáhľa a je dobrým priateľom.

Toto je moje svedectvo ako Boh vstúpil do môjho života ako mi ho pomohol zmeniť  a ja som mu vďačná, že si ma vyvolil za svoje Božie dieťa.

Urobte aj Vy správne rozhodnutie ☺

Radka Drábiková